Bližšie néémenovany lokál v  némenovanej dedine blízko némenovaneho hradu, a to všetko v bližšie nemenovaných horách.
V tom lokále býva občas v sobotu večer vééselo a potom sa k záverečnej hodine veseliaca sa spoločnosť rozhoduje, čo s noclahom. Pokial je vonku jar, leto či jeseň, žiadny problém, niekde sa utáborí a strávi večerné sardinky a klobásku a variabilné množstvo užitého piva, či destilátu. Ale ono tu býva veselo aj v zime. Chatári, chalupári a domáci to majú ujasnené, rozlezú sa po chatách, chalupách a domovoch. A vandrač sa následne delí na tú rozmaznanú väčšinu, ktorá si telefonicky objedná odvoz domov, a potom na ostatnú ... jedincov, ktorí zatial zabudli spohodlnieť a idú niekde prežiť do rána. Lenže keď si to tak modelovo predstavíme - otvoríte dvere z útulna, z ktorého vás hospodsdký Luboš vyháňa, že záverečná, a za tými dverami hnusne prší, fúka, sneží, fúka, alebo mrzne pod desiatkou a pochopitelne fúka ... teraz to promile k tomu ... jaj božemôj, kto by teraz staval stan, keď ledva stojí sám ...
... tak presne za týmto účelom je tu kúsok jedna minijaskyňa s minipredsieňou a tam útulnučko a klud a ... no proste fajn. Až na dve drobné chybičky na kráse - z tej predsiene sa do spálne treba preplaziť a bagáž ťahať za sebou, čo by síce bolo dosť nepohodlné, ale nie až také strašné, keby sa ovšem dobrodruh pri tom plazení celý nezasvinil. Tá druhá vada by spočívala v drobnosti, že podlahu tvorí prach a kamenie, čiže trochu nepohodlie a samozrejme zachniapané všetko ostatné, čo bolo doteraz v tom pretiahnutom batohu.
  A tak som si takto koncom decembra, preplazený a uložený, pojal záväzok, že s tým treba volačo urobiť, a to by človek ani sám neveril, že ten záväzok aj dotiahne do konca. Prach, hlinu, kamenie a bordel pozanechaný menej inteligentnými návštevníkmi mi v mechoch pomohol povyťahovať Rudo z Trnavy, ktorý sa - ako Bohom zoslaný - zjavil po predlhej dobe deň predtým večer v hospode. Vstup som prehĺbil o nejakých 20 - 30 cenťákov a na spodok potom spáchal rošt z klackov. Posledný problém - žial - ja už nevyriešim. Vnímavý čitatel už iste pochopil, o čo ide - áno, o tých nešťastníkov, neobdarených schopnosťou tvoriť (prípadne tých, ktorý onen dar v sebe zatial neobjavili), a ktorí si tento handicap kompenzujú snahou ničiť. Čokolvek.
                                                                                                                                                               
                                                    V  rodnom jazyku svojom napísal a poslal kamarát z T.O.Korlat  Bača

článok neprešiel jazykovou úpravou